Ide o palác, ktorý dal v roku 1642 postaviť knieža Stanislav Lubomírsky,
a tak jedna z komnát bude venovaná práve jemu. Okrem toho chcú v paláci
prezentovať aj ďalšie šľachtické rody pôsobiace na hrade, ako napríklad
Raiszovci a Zamoyskí. „V prvom rade však chceme ukázať krásu
architektúry tohto paláca, ktorý bol viackrát prestavaný. Predovšetkým
vystavíme naše vlastné historické predmety a nábytok, niečo si možno
zapožičiame,“ doplnil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. Celkové náklady
na obnovu tejto časti hradu sa v dvoch etapách vyšplhali na 1,8 milióna
eur, pričom dotáciu na obnovu poskytol Prešovský samosprávny kraj.
V súvislosti so sprístupnením zrekonštruovaného paláca chystajú na hrade aj nového turistického sprievodcu. „Ďalej
sa budeme venovať piaristickému kláštoru v Podolínci, ktorý založil
Stanislav Lubomírsky. Máme kolekciu portrétov opátov, dali sme ich
reštaurovať a vystavíme ich v hradnej kaplnke. Sami sme prekvapení, že
tam pôsobili v 17. storočí ako pedagógovia významní kardináli z
Talianska a Francúzska, čo svedčí o tom, že Spiš bol centrom
vzdelávania,“ upozornil Mikulík. Okrem toho sa chcú v Ľubovnianskom
múzeu venovať dokončeniu historicky prvej monografie o Starej Ľubovni,
ktorá bude na približne 600 stranách prezentovať toto slobodné kráľovské
mesto vo viacerých oblastiach. Zároveň požiadali o finančné prostriedky
vo výške milión eur z nórskych fondov na záchranu vojenských kasární,
kde v minulosti realizovali aj archeologický výskum. V priebehu
niekoľkých rokov by sa tak mohlo podariť sprístupniť prvú archeologickú
lokalitu na hrade Ľubovňa. Práce budú pokračovať aj na oprave gotického
paláca, kde by malo vzniknúť múzeum stredovekého obchodu.
„Počas hlavnej sezóny pripravujeme aj stále obľúbenejšie koncerty v
komornom prostredí hradu či skanzenu. Tento rok by mali u nás vystúpiť
napríklad Robo Grigorov či Vašo Patejdl. Hradné slávnosti budú tento raz
patriť kniežatám. Napríklad Lubomírskych označovali za bohatších, ako
bol samotný poľský kráľ, dokonca im ponúkli, aby sa stali uhorskými
kráľmi,“ doplnil Mikulík.
V skanzene pod hradom pripravujú novú výstavu o drotárstve, ktoré bolo
zaradené do svetového zoznamu UNESCO. Okrem toho si pripomínajú aj 35.
výročie otvorenia skanzenu, pri tejto príležitosti pripravujú veľké
stretnutie darcov dreveníc a ich potomkov. „Budeme otvárať aj novú
Slovenskú ulicu v skanzene, práve sme dostavali repliku kapličky z
Úložnej a chceme ju sprístupniť niekedy v júni. Táto ulica bola
naplánovaná ešte koncom 90. rokov minulého storočia pánom etnografom
európskeho významu Jurajom Langerom a ten sen, ktorý oni vtedy mali, sa
nám pomaličky darí napĺňať,“ zdôraznil riaditeľ múzea. Počas roka sa
môžu návštevníci stredovekého hradu tešiť na viacero tradičných
podujatí, ako Cyrilo-metodské slávnosti, Deň medu, Noc múzeí a galérií
či 14. ročník hradného muzikálu.